Ako neskutočne rada by som usporiadala s kamarátmi túto akciu Free Hugs. Mne sa ten nápad neskutočne pozdáva ale...ako ma už niekoľko ľudí varovalo, nie vždy chce objať niekto s normálnymi úmyslami. Nejako moc ma to zatiaľ neodradilo a preto to mám stále v hlave. Po tom ako som vám v utorok vyliala svoje srdiečko sa toho stalo veľa. A jedna moja stránka, ktorá bola dlho skrytá, sa opäť dostala na povrch.
V stredu som sa rozhodla že by som chcela prestúpiť na inú školu. Presne viem, na ktorú a navyše tam poznám perfektných ľud takže by som tam hneď mala aj niekoho s kým by som sa mohla baviť. Avšak moja matka tento nápad v momente vyslovenia odmietla a radšej navrhla že zavolá riaditeľke že v našej triede nie je niečo v poriadku (v našej triede nie je v poriadku vôbec nič). Tento návrh som zase zavrhla ja. Nepotrebujem mať ešte väčšie problémy ako už mám. Samozrejme celý tento úkaz, spôsobila moja hlboká depresia a to že som proste nevedela čo ďalej. Ale niečo sa objavilo.
Možno to viete, a možno nie, ale ja som veľmi súťaživá osoba. A taktiež milujem keď môžem s niekým súťažiť dlhšie ako 5 minút. A mne sa naskytla obrovská príležitosť túto moju vlastnosť využiť a to nie len v môj prospech ale v prospech všetkých mimo "populárnej" spodiny našej triedy. A pod pojmom súťaživosť rozumejte že milujem vyhrávať také malé spoločenské vojny (a ešte aj hru dostihy a sázky, v ktorej som nikdy neprehrala).
Už spomínaný M. (alebo ten bývalí čo ma uráža a potrebuje si riešiť svoje problémy na ľudoch z triedy) sa veľmi ochotne ponúkol že bude mojím súperom. A ja ho zničím. Snažila som sa byť milá, snažila som sa ho ignorovať a posledné čo mi ostáva, kedže predošlé dve možnosti akosi nezabrali, je zničiť ho. Ale čo také spravil že vo mne spustil tú neskutočnú túžbu opäť vyhrať? Pýtal sa mojej kamarátky, na to či ja nepoznám jeho "kamarátku". Samozrejme toto by mi až tak nevadilo, keby sa to neopýtal práve jej. Využil ju a napísal jej iba vtedy keď niečo potreboval. Nemal kintama (japončine nikdo nerozumie, takže preklad nebude) na to opýtať sa mňa. A tak som sa s ním začala hádať. A on sa začala neskutočne strápňovať lebo proste nemá na mňa vôbec nič. Nie som pokrytec, nie som zlý človek že by som každému chcela ublížiť a dokonca ani jemu som ublížiť nechcela. Chcela som byť iba kamarátkou. To ako to zobral on už moja vec nie je, a ja som pochopila že za to že je ku všetkým hnusný nemôžem ja ani nikto iný. Je to iba v ňom.

Kedže nie som jediná koho jeho správanie neskutočne štve a najradšej by mu za to rozmlátila hlavu o stenu, rozhodla som sa že mu chcem ukázať že si nemôže dovoliť všetko bez toho aby za to potom niesol následky. Znie to ako z nejakého amerického filmu kde sa niekto nepopulárny rozhodol zničiť toho populárneho že? Z istého pohľadu to tak zrejme aj je. Lenže tá populárna strana je vlastne spodina čo si myslí že je niečo viac. Vždy to tak je.
Neznesiem už to ako všetkých okolo seba ponižuje, ako uráža nie len ľudí v škole ale aj na ulici (no dobre, tak v obchode ale to je jedno). K učiteľom sa správa tak ako sa správa a potom nás nikto nechce učiť, k ľudom z iných tried je hnusný a potom sa divíme keď pri školskej olympiáde trieda jeho vlastnej sestry povzbudzuje nášho najväčšieho súpera. Ale úprimne, ja osobne by som radšej povzbudzovala kohokoľvek iného, ako nás. Ale bolo by to na nič, povzbudzovanie totiž nič nezmení.
Nebudem im ukazovať že som slabá, neukážem im slzy a nezničia ma ich urážky. Práve naopak, budem sa im smiať do očí, kým si neuvedomia že na mňa nemajú. Nemôžu ma zničiť.
A teraz tak dosť od veci. Chcem chodiť na Rokfort. Toto som s kamarátom preberala včera a zistili sme že čarovanie je posledná vec, kvôli ktorej by sme tam chodili. Oveľa viac sa nám páčili tie schody, a nástrahy, tajné komnaty a čarovné tvory ako sú draky či obrovské pavúky. A čo nás nadchlo najviac boli tie geniálne švédske stoly. Ja čo stále žeriem, a žeriem a žeriem. By som sa ocitla v smiedmom nebi. A možno by som spoznala aj Draca a Freda a Georga, Colina s foťákom a dostať sa do slizolinu a hrať metlobal. Ja chcem ísť na Rokfort (a zúčastniť sa 74. ročníka Hunger Games (lebo Alexander Ludwig aneb Cato), byť shadowhunter a tiež byť nejaké číslo, stretnúť Aslana a byť študentom perve Sannina (toto je z Naruta :3), patriť do rodu Lannisterovcov (GoT), mať posledné dračie vajce...).


Comments
Free Hugs, tak ku koncu školského roka nás takáto skupinka zastihla v Nitre a poriadne nás všetci vyobíjmali. Je to tak čupr dupr pocit! A aj ja to chcem raz zorganizovať zvolať pár ľudí a obíjmať všetkých čo prídu pod ruku. :D
A hm... znič ho! Takýmto ľuďom treba poriadne ukázať aby si uvedomili aké trapné je ponižovať iných. ;)Držím palce. Neprehraj.
Beautiful :)
Pekný blog, pekný článok, pekný štýl písania, naozaj sa mi to tu páči, a ten názov blogu je skutočne perfektný, ma dostal, že Antisocial, perfektné, jeden z najkrajších blogov aký som kedy videl, super, krásne, geniálne, perfektné :)
Krásne! :D Znič ho.
Aj ja chcem chodiť na Rokfort! (BTW: Obálku mi mala priniesť asi Elvíra alebo sa stratila na pošte) Aw a neviem či by som v hrách o život neumrela ako prvá... NO nič :D Ale ty by si umrela aspoň niedke... ( Ty vieš z lukom že? :D) Na konci! :D
Projekt "free hugs" se mi taky strašně moc líbí, ale ze stejných důvodů, jako máš ty, nemám moc odvahu na to, ho uskutečnit. x) Alespoň se na lidi usmívám. x)
Naše třída mě taky poměrně štve. Ale můžu si za to více či méně asi sama...
Já naprosto nemůžu vystát povrchní lidi! Jdi do něj!! :D
Taky bych to docela ráda vyzkoušela. Otázka zní: Jak na to zareagují všichni, na které se vrhnu? Asi by byly dva typy: Ti, kteří by byli v pohodě a nechali se obejmout, a ti, kteří by na mě ohromeně zírali a snažili se dostat z mé blízkosti. :D
Tyhle nápady starostlivých maminek jsou hrozné - jenom se o něčem horším zmíním, jako třeba že máme hroznou češtinářku, a ona už by to hnedka psala třídní, ne-li ředitelce. Nevím, co to pořád má. Mohla by se třeba vžít do mé situace.
S těmito lidmi je nejlepší zacházet tak, jak jsi to udělala. Někdo, kdo je takhle ubohý a myslí si, že je pánem světa, je akorát trapný. Jednou jsem se takhle hádala s jednou holkou. Myslím, že jsem nebyla nějak zlá, jenom jsem jí chytře odpovídala. Ona mi vždycky odpověděla něco ve stylu "drž hubu, hnusná krávo", ale z toho já jsem si nic nedělala a pořád jsem vymýšlela něco chytrého. No, rok po tom, když jdu po ulici a ona se tam objeví, vyhýbá se mi obloukem. Je vtipné pozorovat to. :D (začínám už moc blekotat)
Já bych tam šla kvůli tomu prostoru a procházení se všude možně, ztrácení se a "omylem" vcházení do zakázaných místností. Ale je pravda, že to jídlo mě hodně láká. A kouzla. Vlastně, celé Bradavice jsou dokonalé.
Chci být všechno z knížek. Být to a být tam. A musím si už konečně půjčit GoT.^^
Tiež nemám rada takýchto ľudí. Jednoducho 'pff . . som niečo viac ako vy' a bude si to myslieť. Neznášam keď si niekto silu dokazuje silnými slovami.
S tou akciou -free hugs- je to dobrý nápad :)
Tiež nemám rada takýchto ľudí. Jednoducho 'pff . . som niečo viac ako vy' a bude si to myslieť. Neznášam keď si niekto silu dokazuje silnými slovami.
S tou akciou -free hugs- je to dobrý nápad :)
Leny? Možná tímhle otravuju a ty si myslíš, že ti k tomuto super článku přibyl jeden super komentář, ale výjimečně máš smůlu. Jenom ti to musím říct: Nominovala jsem tě do TAGu. :)