close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Jediné čo potrebujem je poriadne sa vyplakať

8. october 2013 at 16:59 | Vintilla~ |  life jukebox
Vždy som mala radšej za kamarátov chalanov ako dievčatá. Oni sú totiž tí čo nepotrebujú niekoho ohovárať za chrbtom, nehádajú sa kvôli hlúpoostiam a no...sú proste verní. A nie len ako kamaráti. Každý deň skrývam svoje skutočné pocity za falošný úsmev, ktorému všetci veria. Zvykli si že ja som "tá vysmiata", "tá čo nič neberie vážne". Ale keby tak vedeli...

V skutočnosti by mali nazývať najväčšou bifľou mňa, nie iné osoby z triedy. Ja som tá čo sa učím veci, ktoré vlastne ani nemusím vedieť. Neučím sa ich síce kvôli známkam v škole, na ktorú chodím teraz, ale kvôli škole, na ktorú sa dostať chcem. Šikanovaná a urážaná by som mala byť iba ja. Ja som totiž iná ako ostatní. Nech si hovoria čo chcú, nepatrím medzi nich ani keby som sa akokoľvek snažila. Hoci na vonok by som mohla byť tá "superpopulárna americká roztliesavačka", vo vnútri budem vždy taká aká som. Plná svojich myšlienok a nápadov, ktoré nikdy nevyslovím, plná strachu a smútku a niekde v kútiku možno aj radosti.

Môj život vyzerá dokonalo. Máme všetko čo potrebujeme, a aj to čo nepotrebujeme a nechceme. Ale jediné o čo žiadam ja je pár verných priateľov, ktorým sa môžem zdôveriť so všetkým. Mohla by som im povedať všetko a oni by ma podržali, pomohli by mi s mojím problémom. A čo mám? Nič. Všetci ma opúšťajú, jeden po druhom. Našli si niekoho lepšieho, niekoho s kým si rozumej viac. Nie nejakú nestabilnú dušu, ktorá sa čoskoro zrúti a nebude vedieť ako z toho chaosu von.


Všetko to ešte zdokonalujú mojí bývalí. Áno, som dieťa, ktoré bolo do oboch šialene zamilované, a svojím hlúpim úsmevom si ich oboch získalo...a s oboma to ukončiilo práve toto geniálne dieťa. Až nedávno som si uvedomila, že oni dvaja boli tí najlepší kamaráti akých človek mohol mať. Milý, vtipný, úprimný, poslúchali moje hlúpe kecy a obaja boli verní až do kým som ich neodhodila ako handru. Lebo moje srdce, ktoré sa rozhodlo že ich miluje, z ničho nič zmenilo názor a vedello že chce byť iba kamarátmi. Jeden to prijal horšie, druhý lepšie. Jeden ma uráža na každom kroku a najradšej by mi odtrhol hlavu, druhý sa so mnou radšej vôbec nebaví. Lebo to že som ich milovala ako kamarátov a nič viac mi došlo príliš neskoro.

A čo môžem robiť teraz? Plakať a pokračovať v usmievaní sa. Ľudia si tak myslia že som v pohode a nezľaknú sa ma ešte viac. Keby vedeli o mojich problémoch, opustili by ma všetci ešte skôr ako to majú v pláne. A to je to posledné čo teraz potrebujem. Keď si uvedomím koľko emócií som do tohto článku dala, a to že boli všetyk negatívne...je mi z toho ešte viac smutno. Dúfam však že ma neopustíte aspoň vy. Lebo si začínam uvedomovať že jediný ľudia, čo ma vždy vypočujú, pochvália a prípadne úprimne zkritizujú, nenadávajú mi a neurážajú ma...ste vy. Jess, Jass, Nell, Claire, Foster, Infinity, Unicorn., Any a mnoho iných skvelých bloggerov a bloggeriek. Zisťujem že si s nimi rozumiem viac ako s ľudmi z reality. Nikdy ma nevideli (s výnimkou Jass) a tak ma môžu posudzovať len podľa týchto článkov čo tu teraz píšem. Ďakujem vám.

fotografia od WorldII
 

1 person judged this article.

Comments

1 Dena Hviezdička | Email | Web | 8. october 2013 at 17:17 | React

Hlavu hore, určite bude lepšie, čo sa porozprávať s niekym z rodiny? A raduj sa z maličkostí, z toho čo máš, ako to, že si zdravá, máš kde bývať. Neboj, kámoši sa nájdu.

2 'sue | Web | 8. october 2013 at 18:42 | React

S chlapcami som vyrastala. Bunkre, šplhanie po stromoch, skejt a všetko možné. Teraz som si uvedomila že chcem skutočných priateľov. Vlastne mám veľa priateľov no nikto ma nepozná.

3 Suzanie | Web | 8. october 2013 at 22:01 | React

Pri tvojom článku som sa rozplakala. NO teda mám slzy na krajíčku... Mám to veľmi podobne. Teda až na to že nechcem byť tá urážaná a šikanovaná ktorou aj som... Radšej by som bola sama v kútiku čítala si a prípadne by som na hodinách dávala pozor.Dievčatá sú hrozné... ako si už napísala ohovárajú sa atď. Virtuálni priatelia sú najlepší taký vzdialený.

4 DaDa | 9. october 2013 at 17:25 | React

Veľmi pekný článok...veľa som si pri ňom uvedomila...teraz keď som na novej škole si uvedomujem ako ma moji ,,priatelia ´´ opúšťajú ... a stále mám pocit ako keby som tam bola navyše...stále hľadám niekoho kto ma skutočne spozná

5 lion.|http://lionempire.blog.cz | 11. october 2013 at 16:26 | React

Niečo podobné cítim, čo dokazuje aj aktuálny článok. Podobný ako teraz som ho dočítala sa chystám urobiť aj ja. Pretože slzy, slzy a slzy. Chápem ťa.

6 Lousiny | 11. october 2013 at 19:54 | React

Asponze knihy nikdy nesklamu. Priatelia v nich mi este nikdy nic nespravili...

7 gold-dream | Web | 11. october 2013 at 20:50 | React

Poznáme. To s tým opúšťaním a nájdením si lepších priateľov. Momentálne som na tom rovnako, a už mi lezú na nezvy tie otázky typu -Si ok? Čo ti je?- Ako radšej nahodím úsmev, nasadím slúchatká, dám hudbu na plné pecky a myslím na hocičo íné. Ale nie je to správne, mala by som všetkému touto čeliť a to aj urobím. Ved máme jeden život, a aj keď ja ho mám bez naozaj dobrých priateľov (čo i len jedného) ktorému by som sa mohla zdôveriť, nejdem smútiť. Čo z toho? Nejdem ti tu teraz radiť ani nič podobné... Len si myslím, že by si si to s tými chalanmi mala normálne vyriešiť. Možno by ste neboli opäť taký kamaráti ako predtým, no aspoň by ti bolo lepšie, že ti odpustili. A ešte ani nevieš, možno by s toho vzniklo staro-nové kamarátstvo. Držím palce dievča.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama